normalne som si tam zalahol pred hranicou na hrebeni miestnych kopcov,ktore su podobne ako hreben nizkych tatier, a ked sa pohraniciari v kontrolnom bode stretli a zase isli od seba tak som to strihol do rakuska.
vzdy sme sa balili na dovolenku na petra-pavla oslavili sme meniny na chate kedze polovicka rodiny nosi tieto mena a roky sme skusali utiect cez zeleznu oponu.
az sa to vtedy podarilo a dnes je to ako nic.normalny zivot.
jedine maj stan,pas-sedy, a osobne veci tam ostali a ja ked idem k jadranu tak do talianska aj ked su mi ti juhosi najmilsi na slovania.
holt nikto nevie ako nsa to otoci a kam sa bude utekat.